Koncovky:
Spracovať štatisticky strednú hru je možné len veľmi ťažko; je príliš rôznorodá. Zameral som sa preto na otvorenia a na koncovky, (analyzujúc všetky partie 2200+ posledných piatich rokov). Začnime od konca.
Nasledujúca tabuľka zachytáva frekvenciu výskytu jednotlivých jednoduchých koncoviek a mieru ich remízového charakteru. Číslo v stĺpci „frekvencia“ odpovedá na otázku: „Koľko koncoviek tohto typu pripadá na sto dvojvežových koncoviek?“ Číslo v stĺpci „remíza“ vyjadruje, koľko zo sto koncoviek tohto typu priemerne skončí remízou.
| typ koncovky | frekvencia | remíza |
| V/V | 100 | 56 |
| J/S | 33 | 42 |
| 2V/2V | 33 | 49 |
| S/S | 32 | – |
| (rovnakej farby) | -16 | -46 |
| (rôznej farby) | -15 | -62 |
| D/D | 22 | 47 |
| pešiakové | 20 | 59 |
| J/J | 16 | 46 |
| V/S | 15 | 26 |
| 2S/SJ | 12 | 49 |
| V/J | 9 | 25 |
| V/JS | 6,6 | 28 |
| D/VS | 5,2 | 28 |
| D/2V | 3,8 | 42 |
| V/2S | 1,7 | 14 |
Zďaleka najčastejšími koncovkami sú v šachu koncovky vežové. Dôvod je jednoduchý: veže sa nehodia na to, aby bojovali pred reťazou vlastných pešiakov. Ostávajú preto ukryté za nimi, a tak sa dostanú k výmene omnoho zriedkavejšie ako ostatné figúry. Tvrdenie, podľa ktorého končia všetky vežovky nerozhodne, je do veľkej miery pravdivé; čo sa remízových tendencií týka, vežovky predbehli len pešiakové koncovky a koncovky rôznofarebných strelcov.
Druhou najčastejšou koncovkou je koncovka J/S. V šachu je totiž najčastejšou výmenou výmena ľahkých figúr rôzneho druhu. Ak jazdec napáda strelca (alebo naopak), sám napadnutý nie je; je preto jednoduchšie pripraviť takúto výmenu, ako výmenu S/S alebo J/J. Z tohto dôvodu sú napríklad koncovky V/JS či 2S/JS omnoho početnejšie, ako koncovky typu V/SS, V/JJ či 2S/2J, 2S/2S. (Napríklad na jednu koncovku V/2S pripadá až päť koncoviek V/SJ).
Čo sa strelcových koncoviek týka, koncovky strelcov rovnakej farby sú len o málo početnejšie ako koncovky strelcov rôznej farby. Ba čo viac, vo veľmajstrovskom šachu sa tento pomer obracia. Pokým v partiách hráčov 2200+ pripadá na 100 koncoviek strelcov rovnakej farby 91 koncoviek rôznofarebných strelcov, v partiách hráčov 2500+ je to až 117. Koncovky rôznofarebných strelcov majú pochopiteľne najremízovejší charakter zo všetkých koncoviek.
Ďalej ma prekvapilo, že koncovka D/VS sa vyskytuje častejšie ako koncovka D/2V, aj keď za materiálne vyrovnanú by sme asi skôr považovali tú druhú. Celkovo by som chcel upozorniť na pomerne veľkú početnosť koncoviek s nerovnakým materiálom: V/S sa na doske objaví približne tak často, ako J/J; koncovku rôznofarebných strelcov budete mať na šachovnici len dvakrát častejšie, ako koncovku veže proti dvom ľahkým figúram. Oplatí sa teda pozrieť i na tieto koncovky, (do pozornosti dávam najmä výbornú knihu Tomáša Poláka „Věž proti dvěma figurám“).
Ak chcete efektívne trénovať koncovky, naučte sa hrať správne vežovky, pretože tie sú na doske ďaleko najčastejším hosťom. Zamerajte sa i na koncovku J/S, pretože sa vyskytuje relatívne často, a navyše je veľmi bojovná. Pri uplatňovaní prevahy dvojice strelcov sa zamerajte na koncovku 2S/SJ, pretože tá je niekoľkonásobne bežnejšia ako 2S/2J; to isté platí i pre materál V/JS. Ak smerujete do veľmajstrovských výšin, zamerajte sa na koncovky rôznofarebných strelcov; ich početnosť v týchto letových hladinách rastie. Venujte svoj čas i koncovkám s nevyrovnaným materiálom; vyskytujú sa častejšie, ako si myslíte.
Otvorenia:
Pri štatistickom skúmaní otvorení som sa zameral na dve otázky. Prvá z nich znie: Ako sa líšia preferencie hráčov 2200+ od preferencí hráčov 2500+? Druhá znie: Keď hrá netitulovaný hráč s veľmajstrom, aké otvorenie by mal zvoliť?
Druhá tabuľka zachytáva frekvenciu prvých ťahov bieleho a čierneho. Číslo v kolonke „frekvencia“ opäť udáva, koľkokrát sa daný ťah vyskytne na sto pokračovaní 1.e4.
| prvé ťahy | frekvencia 2200+ | frekvencia 2500+ |
| 1.e4 | 100 | 100 |
| 1.e4 c5 | 47 | 41 |
| 1.e4 e5 | 22 | 32 |
| 1.e4 e6 | 12 | 10 |
| 1.d4 | 78 | 94 |
| 1.d4 Jf6 2.c4 e6 | 16 | 29 |
| 1.d4 Jf6 2.c4 g6 | 11 | 13 |
| 1.d4 d5 | 24 | 33 |
| iné ako 1.d4,1.c4,1.e4,1.Jf3 | 2,4 | 1,5 |
Vo veľmajstrovskom šachu klesá význam dvojsečných útočných otvorení, hra je obvykle pozičnejšia, pokojnejšia a korektnejšia. To vidíme napríklad na zvýšenom výskyte 1.d4, omnoho menšom výskyte 1.d4 Jf6 2.c4 g6 v porovnaní s 1.d4 Jf6 2.c4 e6, ale najmä na poklese popularity Sicílskej obrany. Kým v klube 2500+ pripadajú na jednu Španielku dve Sicílky, medzi hráčmi 2200+ je to dvojnásobný počet. A podobne: kým u 2200+ pripadá na jedného Čigorina 1.d4 d5 2.c4 Jc6 len 25 Slovanských, u 2500+ je ich až 92. Ďalej: pokiaľ u 2500+ sa hráva Grünfeld a Kráľovská Indická približne rovnako často, hráči 2200+ si zvolia Kráľovskú Indickú približne dvakrát častejšie.
Slovom, čím slabší hráč je, tým agresívnejšie a riskantnejšie otvorenia hráva. Dôvody mi napadajú dva: Za prvé, slabší hráči hrajú pre zábavu, a preto sa snažia vytvoriť na šachovnici zaujímavé pozície. Za druhé, slabší hráči nerozumejú pozičnej hre, a preto sa v pozičných otvoreniach necítia komfortne.
Platí síce, že slabší hráči preferujú ultraagresívne otvorenia, (podľa štatistiky som teda slabší hráč); neplatí ale, že silní hráči obľubujú „suché“, nudné a remízové varianty. Je síce pravda, že medzi veľmajstrami môžete očakávať Ruskú asi o 20 percent častejšie ako medzi 2200+, v otvoreniach, kde pozíciu splošťuje biely, je ale situácia presne opačná. Hráči 2200+ hrajú výmennú Francúzsku o niečo častejšie ako tí 2500 plus, výmennú Slovanskú dokonca temer dvakrát tak často. Známe remízové 5.De2 v Ruskej hrajú viac než dvakrát častejšie hráči bez titulu, ako veľmajstri.
Tretia tendencia, ktorú som vypozoroval, je omnoho väčší podiel marginálnych otvorení u hráčov 2200+ v porovnaní s partiami veľmajstrov. V partii takýchto hráčov je napríklad o 60 percent väčšia šanca, že sa na šachovnici objaví ťah typu 1.g3, 1.b3 či 1.f4.
Zhrňme si to teda: Veľmajstri majú obvykle pozičnejší štýl ako hráči 2200+, omnoho menej hrajú agresívne, útočné otvorenia. Z toho zrejme vyplýva, že dobrý spôsob, ako sa dostať z úrovňe 2200+ na titulovanú úroveň, je naučiť sa dobre brániť. Ďalej, veľmajstri majú vyššie nároky na objektívnu kvalitu otvorenia; omnoho menej preto hrajú „kaviarne“ a „špeciálne varianty“, ale i varianty, ktoré pozíciu privčas splošťujú. Predsudok, podľa ktorého veľmajstri nemajú chuť hrať a sú vďační za každú krátku remízu, vznikol podľa môjho názoru preto, že mnohí šachisti sa s veľmajstrami stretnú len na slabších openoch. Treba si ale uvedomiť, že len menšina silných hráčov je ochotných hrať openy, v ktorých sú vysoko nasadení; na takéto turnaje jazdí špecifický typ veľmajstrov.
Hráči bez titulu splošťujú hru častejšie ako veľmajstri, najmä bielymi figúrami
Čo hrať proti veľmajstrovi? Aj na túto ťažkú otázku dokáže štatistika dať (aspoň približnú) odpoveď. Vytvoril som databázu partii, v ktorých jeden z hráčov mal rating menej ako 2400, a druhý 2500+. (To sú samozrejme iba hranice, priemerný rozdiel medzi ratingami bol niekde okolo 220 bodov.) Potom som skúmal jednotlivé otvorenia, hľadajúc, kde majú slabší hráči najlepšie, a kde naopak najhoršie výsledky. Tretia tabuľka opisuje situáciu, keď má slabší hráč čierne kamene:
| variant otvorenia | zisk bodov (%) |
| berlínska koncovka | 30 |
| Jänisch | 26 |
| Aljechinka | 23 |
| Škandinávka | 20 |
| prij.dám.gambit | 20 |
| 1.d4 d6 | 20 |
| Ruská | 19 |
| Kráľka | 18 |
| priemer | 18 |
| Bogoljubov | 15 |
| Carokann | 14 |
Ako sa zdá, najlepšie je zahrať niečo nezvyčajné, nie celkom nekorektné, ale aktívne. Je lepšie veľmajstrovi zahrať aktívneho Jänischa, než sa s ním naťahovať v trochu horšej pozícii v Ruy Lopézovi. Je lepšie zahrať aktívnu a podozrivú Škandinávku, ako pevný, ale pasívny Carokann.
Slabší hráči hrajú najlepšie, keď majú iniciatívu; bojujte o ňu aj proti veľmajstrovi. Berlínska koncovka, ktorá našu štatistiku „vyhrala“, síce príliš aktívna nie je, ale ukrýva v sebe potenciál (dvojica strelcov), a navyše je veľmi „divná“, platia v nej trochu iné pravidlá ako vo zvyšku šachovej hry. A o to sa má slabší hráč usilovať: dostať súpera do pozície, ktorú nemá príliš ohmatanú, a v ktorej analógie príliš neplatia.
Mimochodom, úslovie „so slabším hráčom do koncovky“ podľa štatistiky neplatí. Keď sa vymenia dámy, silnejší hráči neskórujú lepšie, ale nepatrne horšie (77, a nie 78%).
Podobná tabuľka opačnými farbami:
| variant otvorenia | zisk bodov (%) |
| (Ruská) | (50) |
| (berlínska koncovka) | (34) |
| Najdorf so 6.Sg5 | 31 |
| výmenná Francúzska | 29 |
| Španielka | 29 |
| priemer | 27 |
| Sicílska | 26 |
| výmenná Slovanská | 26 |
| Kráľovský gambit | 26 |
| Anglická | 25 |
| Škótska | 22 |
| Trompowski | 19 |
Ako sa zdá, sploštenie hry bielymi proti veľmajstrom príliš nevychádza. Aj keď výmenná Francúzska skóruje o niečo lepšie ako priemer, výmenná Slovanská skóruje o čosi horšie. Branie na d5 teda nie je všeliekom; pozícia je stále zložitá a remíza je ďaleko. Preto urobíte lepšie, keď si zvolíte hlavné varianty otvorení, podľa možnosti taktickejšieho charakteru. Odbočovať sa príliš nevypláca; nevzdávajte sa priskoro výhody prvého ťahu.
Otvorenia na prvých dvoch miestach tabuľky sú spomenuté v zátvorke; v týchto otvoreniach totiž vedome splošťuje hru čierny; veľmi vysoké percentá úspešnosti bieleho v týchto otvoreniach sú preto zrejme spôsobené tým, že čierny proti remíze príliš nenamietal.
Patrilo by sa možno vysvetliť, ako som došiel k číslam, ktoré v tomto článku uvádzam. Nebudem to ale robiť; takéto vysvetľovanie by bolo únavné a nezaujímavé. Toto nie je vedecká práca; čitateľ nech sa preto uspokojí s uistením, že som ho vedome neklamal. Napokon, ktorúkoľvek z mojich analýz môže zopakovať ktokoľvek, kto vlastní Chessbase.
Cieľom tohto článku bolo ukázať, k akým zaujímavým výsledkom môžeme dospieť, ak šikovným spôsobom zvonku skontrolujeme to, čo považujeme za bežné, jasné a blízke. Takéto „zrkadlo“ samozrejme môžeme použiť i mimo šachovnice, či už by to znamenalo nainštalovať si software monitorujúci našu aktivitu na počítači, viesť si podrobné záznamy o mesačných výdavkoch, alebo hoc i zapisovať si každé ráno, čo sa nám snívalo.
Pohľad zvonku je oslobodzujúci a často i prekvapujúci. Zrazu spoznáme, že známe je neznáme…