V šachovej komunite sa Ján Plachetka pohybuje bez prestávky už takmer šesť desaťročí. Ziskom najvyššieho medzinárodného titulu veľmajstra (GM) sa stal prvým slovenským šachistom v povojnových dejinách, ktorému sa tento individuálny honor podarilo dosiahnuť. Medzinárodná šachová federácia (FIDE) mu ho oficiálne udelila v roku 1978 na kongrese v Buenos Aires.
Kariéra Jána Plachetku (nar. 18. februára 1945 v Trenčíne) je pretkaná početnými hráčskymi i trénerskými úspechmi. Bol členom československého družstva (Vlastimil Hort, Jan Smejkal, Ľubomír Ftáčnik, Ján Plachetka, Vlastimil Jansa, Jan Ambrož, nehrajúci kapitán Miroslav Filip), ktoré na Svetovej šachovej olympiáde vo švajčiarskom Luzerne (1982) získalo strieborné medaily.
Počas svojej bohatej kariéry vyhral okolo 30 významných turnajov, ako tréner sa podieľal na výchove mnohých súčasných reprezentantov. Z nich najvýraznejšie sa presadili Regina Theissl Pokorná, Eva Repková, Zuzana Borošová a Tomáš Petrík. Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play mu vlani udelili Cenu Klubu Fair Play Slovenského olympijského výboru, je spoluautorom publikácie o šachových olympiádach. Ani dôchodkový vek mu nebráni stále sa aktívne zapájať do šachového diania. Okrem práce štátneho reprezentačného trénera hrá slovenskú extraligu za družstvo ŠK Liptov Liptovský Mikuláš, v rakúskej lige už od roku 1988 vypomáha Austrii Viedeň.
